Správa

Stearínová kyselina, známa aj ako oktadekánová kyselina, je dlho reťazová nasýtená mastná kyselina s chemickým vzorcom C₁₈H₃₆O₂. Je jednou z najdôležitejších mastných kyselín v organickej chémii a nachádza uplatnenie v mnohých aplikáciách v priemysle a domácnostiach. V tomto blogovom príspevku sa bližšie pozrieme na vlastnosti, syntézu a použitie tejto fascinujúcej zlúčeniny.

Štruktúra a vlastnosti stearínovej kyseliny

Stearínová kyselina patrí do skupiny alifatických mastných kyselín, ktoré sa vyznačujú dlhou uhlíkovou reťazou. So svojimi 18 atómami uhlíka patrí medzi dlho reťazové mastné kyseliny. Na konci reťaze sa nachádza karboxylová skupina (-COOH), ktorá kyseline dodáva kyslý charakter. Zvyšné atómy uhlíka nesú atómy vodíka, čím vzniká nasýtená uhľovodíková reťaz.

Dĺžka a nasýtenosť uhlíkovej reťaze majú rozhodujúci vplyv na fyzikálno-chemické vlastnosti stearínovej kyseliny. Má relatívne vysoký bod topenia 69,6 °C, pretože dlhé uhlíkové reťaze môžu navzájom interagovať prostredníctvom van der Waalsových síl. Tento vysoký bod topenia je tiež dôvodom, prečo je stearínová kyselina pri izbovej teplote pevná. Okrem toho je stearínová kyselina dobre rozpustná v nepolárnych rozpúšťadlách, ako je benzén alebo chloroform, ale v polárnych médiách, ako je voda, je prakticky nerozpustná.

Syntéza stearínovej kyseliny

Stearínová kyselina sa v prírode vyskytuje v rôznych tukoch a olejoch, najmä v loji a palmovom oleji. Priemyselne sa však väčšinou vyrába chemickou syntézou. Bežným postupom je hydrolýza triglyceridov, teda rozklad tukov pôsobením vody. Pri tomto procese vznikajú okrem stearínovej kyseliny aj ďalšie mastné kyseliny, ako je palmitová kyselina a olejová kyselina.

Ďalšou možnosťou je oxidácia stearylalkoholu, príbuznej zlúčeniny s 18 atómami uhlíka. Pri tomto procese sa alkohol najprv oxiduje na stearaldehyd, ktorý sa následne ďalej oxiduje na stearínovú kyselinu.

V organickej syntéze môže byť stearínová kyselina vyrobená aj z iných východiskových látok, napríklad predĺžením kratších mastných kyselín alebo dekarboxyláciou mastných kyselín s viac ako 18 atómami uhlíka.

Aplikácie stearínovej kyseliny

Vďaka svojim rozmanitým vlastnostiam sa stearínová kyselina používa v mnohých produktoch a priemyselných odvetviach. Niektoré z najdôležitejších oblastí použitia sú:

Tenzidy a emulgátory

Stearínová kyselina a jej soli (stearáty) sa používajú v mydlách, šampónoch, krémoch a iných produktoch starostlivosti o telo ako tenzidy a emulgátory. Prispievajú k čistiacemu účinku a stabilite formulácií.

Mazivá a klzné prostriedky

Vysoká teplota topenia a dobré klzné a mazacie vlastnosti robia zo stearínovej kyseliny cennú zložku mazacích tukov, klzných prostriedkov a oddeľovacích látok.

Sviečky a vosky

Stearínová kyselina sa používa pri výrobe sviečok, voskov a leštidiel, pretože má vysoký bod topenia a dobrú tvarovú stabilitu.

Plasty a guma

V plastovom a gumárenskom priemysle slúži stearínová kyselina ako zmäkčovadlo, klzné prostriedky a stabilizátor. Používa sa v PVC, gume, lakov a farieb.

Farmaceutiká a kozmetika

Vďaka svojej kožnej zhode a emulgačným vlastnostiam je stearínová kyselina dôležitou zložkou mnohých liekov, krémov, mastí a locií.

Potravinársky priemysel

V potravinárskom priemysle sa stearínová kyselina používa ako oddeľovacia látka, protipenivá látka a antioxidant, napríklad v pečive, cukrovinách alebo tukoch.

Ďalšie aplikácie

Okrem toho sa stearínová kyselina používa v textilnom, papierenskom a kožušníckom priemysle, ako aj pri výrobe lepidiel, farieb a lakov.

Záver

Stearínová kyselina je fascinujúca zlúčenina s množstvom možností použitia v priemysle a domácnosti. Jej jedinečné fyzikálne a chemické vlastnosti z nej robia cennú surovinu v organickej chémii a materiálových technológiách. Či už ako tenzid, mazivo, zmäkčovadlo alebo emulgátor – stearínová kyselina je neodmysliteľnou súčasťou mnohých produktov. Jej význam bude aj naďalej rásť, pretože sa objavujú stále nové možnosti využitia.